Povinné
zverejňovanie
 
Úradné
hodiny
Pondelok 08:00 - 12:00 14:00 - 16:00
Utorok 08:00 - 12:00 14:00 - 16:00
Streda 08:00 - 12:00 14:00 - 17:00
Štvrtok 08:00 - 12:00 14:00 - 16:00
Piatok 08:00 - 12:00

Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír

Najbližšia erupcia sa očakáva  26.05.2018 medzi 14,00 - 16,00 hod.  

Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť-erupcia je ovplyvňovaná prírodou .Čas erupcie, ktorý je vypočítavaný podľa poslednej erupcie je orientačný. Prosíme návštevníkov, ktorí majú záujem vidieť tento jedinečný výtvor prírody a človeka, aby boli trpezliví a počítali s tým, že skutočný čas erupcie gejzíra sa môže posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je  25 minút.

Herliansky gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice . Výška erupcie gejzíru je po oprave okolo 22m.

Herliansky gejzír

Herliansky gejzír
Herliansky gejzír
Herliansky gejzír
Herliansky gejzír
Herliansky gejzír

Herliansky gejzír

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd. Hĺbiť vrt začal v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, 15.-25. 10. 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala vŕtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m. Vrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu - v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 l.s-1. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hod. intervaloch, voda strieka do výšky 15m, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti.Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Energiou spôsobujúcou erupciu je kysličník uhličitý pochádzajúci sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství,. Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 mil. m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel'ký 2 x 2 km a hlboký 5,00 m. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl'a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu C02. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemovú aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq.l-1, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq.l-1, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Hoci Herlianský gejzír postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a aj ich sila sa zmenšuje, stále si zachováva jedinečnosť. „Pracuje“ vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude „pracovať“ aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť ktorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov možno ho právom pokladať za svetovú raritu. História Herlianskeho gejzíru vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.